Sliač
UTC

Z HISTÓRIE LETISKA SLIAČ

Prvý čulý letecký ruch na miestach dnešného letiska Sliač je zaznamenaný v prvej polovici 30-tych rokoch 20.storočia. Boli to lúky a polia vo vlastníctve gazdov z Badína, Veľkej Lúky a Hájnik. Na tieto miesta prichádzali sezónne cvičiť lietadlá pluku 3 generála M.R. Štefánika z Piešťan. Okrem toho tu boli nadšenci lietania, ktorí zlietavali svahy v okolí Banskej Bystrice, Šalkovej, Seliec a Veľkej Lúky. Leteckú tradíciu vo zvolenskom regióne rozbieha za veľkej podpory Aeroklubu republiky československej, Stredoslovenský aeroklub (SSA) so sídlom vo Zvolene, založený 23.11.1935 vo zvolenskom hoteli Grand (dnes  Divadlo Jozefa Gregora Tajovského). Významným momentom v histórii letiska je 20.apríl 1936, kedy po dohode s vlastníkmi pôdy bola plocha pre účely letiska, nazývaná podľa blízkeho majera Tri Duby, ako trvalá, schválená dekrétom Ministerstva verejných prác. Aj Okresný úrad vo Zvolene vydal dekrét o povolení užívania plochy pre civilné, športové a vojenské účely a povolenie pre výstavbu objektov a zariadení k leteckej činnosti. Letisko bolo slávnostne odovzdané do správy SSA Zvolen 1.5.1936. V tento deň bola otvorená prvá civilná Stredoslovenská pilotná škola a jej prvý kurz. Absolventi kurzov boli odosielaní k vojenským leteckým útvarom. Mnohí z nich sa neskôr aktívne zapojili v domácom a zahraničnom odboji a uplatnili sa aj v dopravnom letectve.

Od roku 1937 z dôvodu stupňujúceho sa bezpečnostného napätia v Európe, najmä od západného suseda hitlerovského Nemecka, začína na letisku prebiehať intenzívna vojenská letecká činnosť. Je tu dislokovaná letka 16 pluku 3 M.R. Štefánika z Piešťan. Budujú sa technické a ubytovacie objekty pre letecký personál. Letisko je známe pod pomenovaním „ Letisko Zvolen“.

Na letisko Zvolen postupne preniká aj civilná letecká doprava. Zo začiatku to boli iba lety príležitostné. Za vôbec prvý civilný let možno považovať let, ktorý sa uskutočnil už v auguste 1936, keď známy zvolenský staviteľ Ing. František Novák absolvoval let za pracovnými povinnosťami do Bratislavy a späť.

Slovenský štát od svojho vzniku deklaroval záujem vybudovať civilnú leteckú dopravu. V tejto súvislosti bola 21.06.1939 zriadená Slovenská letecká spoločnosť (SLS) s majoritným podielom štátu, ktorej činnosť nepriaznivo ovplyvňovali rôzne faktory, ako nedostatok leteckej techniky, personálu a vojnové udalosti. Aj z týchto dôvodov boli mnohé otvorené linky zrušené.

Slovenské letectvo prechádza mnohými organizačnými, personálnymi a dislokačnými zmenami. K 1.5.1942 bolo vykonané aj premenovanie  „Letiska Zvolen“ na „Letisko Tri Duby“. V tomto roku letisko prijalo prvé dopravné lietadlo letiace na linke Bratislava – Vysoké Tatry s medzipristátím na letisku Tri Duby. Vtedy priletelo na Sliač 8 pasažierov – kúpeľných hostí.

Úspešnou sezónou v civilnej doprave na Slovensku a pamätnou pre Letisko Tri Duby možno považovať sezónu v roku 1943. Dňa 16.5.1943 začala SLS lietať na linke Bratislava – Letisko Tri Duby – Prešov. Tejto prevádzke predchádzali viaceré skúšobné a propagačné lety. Linka bola zabezpečovaná dvojmotorovým šesť miestnym strojom typu Focke – Wulf  Fw58 pod oficiálnym označením OK-HLM pokrsteným menom Bratislava. Lietadlo pilotoval jeden v tej dobe z najschopnejších pilotov rtk. Jozef Jakab a rádiotelegrafista Palkovič. Lietalo sa tri krát do týždňa – utorok, štvrtok a sobotu, pričom do konca sezóny 30.septembra stroje prepravili spolu 911 pasažierov, 1630 ton pošty, 513 ton tovaru a 6318 ton batožiny. Len pre porovnanie: let z Bratislavy do Zvolena stál 250 korún, z Bratislavy do Tatier 350 korún, z Bratislavy do Prešova 450 korún, zo Zvolena do Tatier 200 korún, zo Zvolena do Prešova 250 korún, z Tatier do Prešova 150 korún. Verejnosť stále viac začala chápať význam leteckej dopravy, a preto ju aj využívala pre svoje potreby a lety boli počas celej sezóny obsadené. Je isté, že výhodné cestovné, rýchlosť prepravy a pôžitok z letu pohľadom na krásy Slovenska boli rozhodujúcimi pre voľbu cestovať lietadlom.

Dňa 21.1.1944 Ministerstvo vnútra rozhodlo o premenovaní letiska Tri Duby – civilný sektor na „Letisko Sliač – kúpele“. Rok 1944 znamenal koniec pravidelnej leteckej dopravy v réžii SLS. Vypuknutie Slovenského národného povstania uzavrelo skromnú históriu civilnej leteckej dopravy na Slovensku a Letisku Sliač – kúpele.

Letisko Tri Duby v lete a v jeseni 1944 počas príprav a v priebehu Slovenského národného povstania napísalo významnú kapitolu svojich dejín. So svojim leteckým a pozemným personálom zohralo jedinečnú úlohu v podpore leteckej činnosti nad celým povstaleckým územím. Stalo sa pojmom a v historickej tradícii vojenstva, zvlášť letectva Slovenska a Československého štátu má čestné miesto. Tento jeho historický vklad bol právom ocenený čestným pomenovaním  „Letisko SNP“.

V raňajších hodinách 26.10.1944 nemecká bojová skupina Schill obsadila letisko, čím padla posledná základňa povstalcov. Letisko bolo oslobodené z 19. na 20. marca 1945 sovietskymi a rumunskými vojskami postupujúcimi v smere na Banskú Bystricu.

Povojnové obnovenie civilnej leteckej dopravy sa uskutočňuje na základe výnosu MNO z 28.7.1945 o zriadení Leteckej dopravnej skupiny so sídlom na letisku Praha – Ruzyne. Dňa 1.9.1945 zahajuje pravidelnú vnútroštátnu dopravu na linkách Praha – Bratislava a Bratislava – Sliač kúpele – Košice. Lietalo sa na lietadlách typu Junkers Ju 52/3m a Siebel Si 204D. Na báze leteckej dopravnej skupiny začali sa formovať obnovené Československé aerolínie (ČSA).

Po skončení 2. svetovej vojny, po februárových udalostiach v roku 1948, ale hlavne po vzniku Varšavskej zmluvy 14.5.1955, Československo sa stalo súčasťou vojenského politického bloku ovládaného Sovietskym zväzom. Letectvo prešlo na sovietsku doktrínu a výzbroj. Hlavné sily armády a teda aj letectva sa sústredili na západných hraniciach štátu a Slovensko sa stalo tylovým územím s plnením prevádzkových, obslužných, prieskumných a výcvikových úloh. V tomto režime pracovalo aj vojenské letectvo dislokované na letisku Tri Duby – Sliač až do konca roku 1968.

Podľa historických záznamov civilná časť letiska Sliač sa začala rozvíjať v roku 1947 a nepretržite pôsobí do dnes. Prešla rôznymi hospodárskymi formami. V novodobej histórii je dôležitý medzník kedy sa Letisko Sliač spolu s ostatnými slovenskými letiskami vyčlenilo z ČSA a tak k 1.1.1991 sa stalo súčasťou novovzniknutej príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk. V tom istom roku obdržalo aj štatút verejného medzinárodného letiska. Situácia pretrvávala až do  roku 2004. V zmysle zákona č.136/2004 sa letisko Sliač pretransformovalo k 1.1.2005 na akciovú spoločnosť, ktorej 100% vlastníkom je Slovenská republika. Letisko v súčasnosti pôsobí pod názvom Letisko Sliač, a.s. Do roku 2008 tu operovali České aerolínie, ktoré prevádzkovali pravidelnú linku Praha – Sliač. Okrem toho bolo letisko využívané všeobecným letectvom a nepravidelnými charterovými letmi do Bulharska.

Osobitná kapitola Letiska Tri Duby sa začala písať 21.8.1968, keď snaha o „československú jar“ bola ukončená vstupom spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Vo Zvolene pôsobil štáb Irkutsko-pinskej divízie a letisko Tri Duby Sliač s výnimkou civilného sektoru pre ČSA využívala sovietska armáda ako leteckú základňu sovietskej Strednej skupiny vojsk. Táto smutná kapitola zvolenského regiónu bola ukončená po 22 rokoch, kedy na základe medzinárodnej dohody o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR dňa 21.10.1990 odletelo z letiska Sliač posledných 59 vrtuľníkov.

Zmenená vojensko – politická situácia v strednej Európe po roku 1989 vyžadovala, aby sa v záujme ochrany vzdušného priestoru československého štátu umiestnili jednotky a útvary protivzdušnej obrany vrátane stíhacích a podpornej infraštruktúry aj vo východnej časti krajiny. Takmer po 25. rokoch sa na Slovensku, presunom leteckého a zabezpečovacieho personálu a materiálu z českých posádok, Brno, Náměšť a Přerov na letisko Tri Duby – Sliač obnovila činnosť vojenského letectva a protivzdušnej obrany československej armády. V decembri 1992 prileteli na Sliač prvé lietadlá MiG29. Zánikom Českej a Slovenskej federatívnej republiky dňa 1.1.1993 vznikla samostatná Slovenská republika. K tomuto dátumu podľa ústavného zákona zo 16.12.1992 vznikla aj Armáda Slovenskej republiky. V posádke Sliač na letisku Tri Duby bola už v tom čase zriadená 1. letecká základňa, v ktorej pôsobil 1. stíhací letecký pluk 1. divízie protivzdušnej obrany veliteľstva letectva a PVO Armády Slovenskej republiky s poslaním ochrany vzdušného priestoru nového štátu. Bol to začiatok novej historickej etapy budovania a tvorby nových tradícií vojenského letectva, ktoré úspešne pokračujú aj dnes.

Od augusta 2002 nesie Sliačska letecká základňa meno jedného z najúspešnejších stíhačov 2. svetovej vojny, generálmajora Otta Smika. Od 1.1.2006 sa Letecká základňa Sliač stala súčasťou plnenia úloh NATINADS (NATO Integrated Air Defence System). Reorganizačnými zmenami v roku 2009 došlo k zmene názvu Leteckej základne Sliač na Zmiešané krídlo Sliač, neskôr v roku 2015 na Taktické krídlo Sliač. Hlavným poslaním krídla je zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Taktické krídlo je vyzbrojené nadzvukovými stíhacími lietadlami MiG – 29 a podzvukovými lietadlami L – 39 Albatros.

Na letisku Sliač okrem iného pôsobil aj jeden z prvých aeroklubov na Slovensku, Aeroklub Banská Bystrica. Vznikol v septembri 1933. Po zrušení všetkých letísk nevhodných pre motorové lietanie v roku 1954, teda aj domovského letiska bystrického aeroklubu v Šálkovej, aeroklub od roku 1956 pokračuje vo svojej činnosti na letisku Sliač v prenajatom hangáre civilnej časti letiska bývalých ČSA. Hangár sa stal prebytočným majetkom a v roku 2001 bol ponúknutý na predaj. Vlastníkom sa stalo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky ako zriaďovateľ Slovenskej správy letísk so sídlom v Sliači. Výpoveďou z priestorov hangára končí aj činnosť aeroklubu Banská Bystrica v Sliači. Po 50-tych rokoch pôsobenia v roku 2006 je Aeroklub Banská Bystrica nútený presťahovať sa do priestorov letiska v Očovej.

SÚČASNOSŤ

Letisko Sliač, a.s. vznikla v roku 2005 transformáciou letísk zo Slovenskej správy letísk na akciové spoločnosti. Do konca roku 2009 boli akcionármi letiska Ministerstvo obrany SR (67,053%), Banskobystrický samosprávny kraj (16,972%) a mesto Zvolen (15,975%). Kraj a obce mali problémy s nákladným financovaním letiska a tak s platnosťou od januára 2010 boli všetky akcie za symbolickú sumu spoločne predané štátu. Jediným akcionárom je teraz Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Letisko Sliač sa tak zaradilo medzi zvyšné štátne letiská v Poprade, Žiline a Bratislave.

Letisko Sliač, a.s. je v zmysle zákona o civilnom letectve osvedčená ako prevádzkovateľ civilnej leteckej prevádzky na letisko Sliač. Prioritami je zabezpečenie nepravidelnej medzinárodnej leteckej prevádzky v letnom období najmä do dovolenkových destinácií. Do portfólia civilnej leteckej prevádzky spadajú i obchodné lety všeobecného letectva, športové, výcvikové lety a iné špeciálne činnosti v civilnej leteckej prevádzke.

Letisko Sliač, a.s. dodáva i letecké palivo pristávajúcim a odlietajúcim lietadlám a poskytuje prenájom priestorov k obchodným činnostiam, súvisiacim nielen s civilným letectvom.

Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel. Rekonštrukciu podstúpila aj vybavovacia plocha pre lietadlá, postavené bolo tiež nové parkovisko. Taktiež boli obnovené a čiastočne rozšírené priestory terminálu pre cestujúcich. Uvedené investície  boli financované aj z fondov Európskej únie a NATO. Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25.5.2010. Civilné lietadlá začali na letisku pristávať až 16.6. 2011. Rok 2012 priniesol niekoľko kľúčových udalostí, ktoré mali dopad na činnosť letiska. V mesiaci jún to bolo spustenie prevádzky v novovybudovanom odletovom termináli, čo prinieslo radikálne zmeny v kvalite poskytovaných služieb klientom letiska. Rok 2013 sa naďalej kontinuálne niesol v duchu rozvoja, výstavby a napredovania nášho letiska Sliač vo všetkých oblastiach. Bolo zrealizovaných mnoho projektov, napr. rozbehnutie plne automatizovaného parkovacieho systému, bol nainštalovaný nový dopravníkový pás batožiny v priestoroch príletového terminálu, boli obstarané nové certifikované nástupné schody do lietadiel pre cestujúcich a mnoho iného. V rámci neustálej snahy o spokojnosť a bezpečnosť cestujúcich a obchodných partnerov využívajúcich naše letisko sme pred letnou sezónou v roku 2014 uviedli do prevádzky espresso bufet, ktorý sa nachádza v odletovom termináli a gate.

Hlavnou investičnou prioritou v roku 2015 bola rekonštrukcia hangáru leteckej techniky s cieľom dosiahnutia novej kvalitatívnej úrovne poskytovaných služieb v oblasti parkovania lietadiel v hangári a následného generovania ziskov pre spoločnosť z tejto služby.

V roku 2017 bola spoločnosť Letisko Sliač, a. s. predmetom auditu Dopravného úradu ako orgánu štátnej správy v civilnom letectve. Základným predmetom skúmania bolo splnenie podmienok nariadenia Európskej komisie ako aj Európskeho parlamentu. Táto regulácia Európskej únie sa týka požiadaviek na procesné postupy letísk. Tento audit priniesol zmenu kvalifikácie parametrov letiska z kategórie 4D na 4E. V praxi pre nás, ako obchodnú spoločnosť, to znamená,  že letisko budú môcť využívať lietadlá s väčším rozpätím krídel až 64,99 m (z doterajších 51,99 m) a väčším vonkajším rozchodom kolies. V tejto súvislosti sme zvýšili úroveň ochrany záchranných a hasičských služieb z kategórie 8 na kategóriu 10. Táto kategória dáva Záchrannej hasičskej službe možnosť zasahovať v prípade vzniku mimoriadnej udalosti na všetkých v súčasnosti existujúcich typoch lietadiel. Zvýšenie tejto kategórie je výsledkom zabezpečenia ľudských zdrojov s kvalitným výcvikom v zahraničných výcvikových strediskách so zameraním na hasenie vytekajúceho paliva pod tlakom, a zabezpečenia potrebných hasičských a záchranárskych prostriedkov. Taktiež je to pre všetkých zamestnancov letiska Sliač potvrdením, že ich úsilie o rozvoj letiska malo a má svoj význam.